Štyri piliere architektonických intervencií:

V programe EDUplan implementujeme súbor opatrení, ktoré majú podľa empirických dôkazov najsilnejší dopad na výsledky vzdelávania. Sústreďujeme sa na štyri kľúčové oblasti:

1. Flexibilné dispozície a inovatívne prostredia (ILE)

Tradičný industriálny model chodieb a uzavretých tried je v 21. storočí prekonaný. V rámci EDUplan presadzujeme prechod k polycentrickým učebniam a klastrovému vyučovaniu. Priestor navrhujeme tak, aby umožňoval rýchlu zmenu konfigurácie – od frontálnej výučby cez skupinové projekty až po tichú individuálnu prácu. Výskumy potvrdzujú, že flexibilné učebne zvyšujú interakciu študent-učiteľ a dramaticky znižujú výskyt správania, ktoré nie je zamerané na úlohu. Naše projekty, ako napríklad revitalizácia ZŠ Atómová v Trnave, využívajú dispozičné klastre, ktoré nahrádzajú mŕtve plochy chodieb živými zónami pre spoluprácu.

Flexibilné dispozície zvyšujú vzájomnú spoluprácu a kvalitu interakcií, čo je základ sociálneho učenia (vyjednávanie rolí, peer learning alebo vzájomné učenie a sebaregulácia). Dlhodobé porovnania ukazujú, že triedy v ILE dosahujú v učení stabilne lepšie hodnotenie vďaka zapojeniu flexibilných priestorov než v tradičnej dispozícii.

Dlhodobá kvázi-experimentálna štúdia na austrálskej strednej škole sledovala tri paralely počas jedného roka, s medziskupinovým a vnútroskupinovým porovnaním. Žiaci v ILE (innovative learning environments) a žiaci vo flexibilných triedach trávili viac času v skupinách, spolupracovali, viac komunikovali s rovesníkmi a boli aktívnejšie zapojení, pričom zároveň klesol podiel frontálneho vyučovania a individuálnej práce.

2. Komplexný technický enviroment: Vzduch, akustika a svetlo

Kvalitné vnútorné prostredie nie je len otázkou komfortu, je to základná podmienka učenia.
V EDUplan spájame tri kľúčové faktory: vzduch, akustiku a svetlo.

Zvýšené hodnoty CO₂ nebadane zhoršujú kognitívny výkon, preto do návrhov integrujeme tiché mechanické vetranie, ktoré preukázateľne znižuje chybovosť. Na to nadväzuje prísna akustická hygiena – eliminácia hluku a ozveny zlepšuje porozumenie výkladu, znižuje frustráciu detí a chráni hlasivky pedagógov. Priestor dopĺňa biologicky aktívne osvetlenie (HCL). Tým, že verne napodobňuje prirodzené slnečné svetlo, stimuluje cirkadiánne rytmy, bdelosť a pozornosť. Vytvárame tak prostredie, v ktorom architektúra priamo podporuje vzdelávací proces.

3. Biofilický dizajn a regenerácia pozornosti

Experimenty so "zeleným" výhľadom z učebne preukázali rýchlejšiu obnovu po kognitívnej záťaži a lepšie skóre v následných úlohách pozornosti v porovnaní s výhľadom na pevnú zástavbu. (Sumarizované v správe pre laickú verejnosť.)
Syntéza dôkazov naprieč biophilic-literatúry identifikovala 70 zlepšení v oblasti zdravia a well-beingu, ktoré možno dosiahnuť biofilickým dizajnom (od stresu a krvného tlaku, cez pozornosť, až po sociálnu interakciu). Samotná prehľadová práca vychádzala z 1 250 zdrojov, po skríningu skrátených na 183, a z nich 67 detailných štúdií; výsledok je jasný: školy s použitím princípov biofilického dizajnu sú zdravším a prospešnejším miestom učenia.

Biofília, teda naše vrodené prepojenie s prírodou, je kľúčom k znižovaniu stresu. V playarchitects integrujeme zeleň, výhľady na prírodné scenérie a prírodné materiály (masívne drevo, korok) priamo do interiéru. Štúdie ukazujú, že vyšší podiel zelene v areáli školy súvisí s rýchlejším rozvojom pracovnej pamäte žiakov. Vytvárame tzv. "refuge-prospect" zákutia – miesta, ktoré žiakom poskytujú pocit bezpečia a zároveň rozhľad, čo sú zóny, kde si deti prirodzene najlepšie oddýchnu.

4. Participácia ako základný nástroj tvorby

Jednou z najväčších chýb pri návrhu školy je začať kresliť skôr, ako sa začneme pýtať. Škola nie je anonymný objekt, ale živý organizmus slúžiaci konkrétnym ľuďom. Preto proces tvorby v EDUplan začíname hĺbkovou participáciou a otvorenou diskusiou so zriaďovateľom, pedagógmi, žiakmi aj miestnou komunitou. Tento prístup nie je len o zbere informácií pre architekta, ale primárne buduje silný pocit kolektívneho vlastníctva – škola, na ktorej návrhu sa komunita podieľa, je jej jednoducho bližšia a prijme ju za svoju. Spoločná diskusia tak priamo definuje pedagogickú víziu inštitúcie. Architekt nerozhoduje o spôsobe výučby, ale stáva sa moderátorom, ktorý túto spoločnú víziu pretaví do dokonalého a funkčného priestoru.